|
víc jak 450 program zadarmo
|
![]() English |
![]() Slovensky |
![]() Česky |
![]() Šarišsky |
Procedúry a funkcieVysvetlenie procedúryPri písaní programu sa často stáva, že niektoré príkazy, lepšie povedané sústava príkazov sa opakuje. Aby sme sa tomu vyhli, sprehľadnili program a hlavne uľahčili si prácu môžeme takéto príkazy zlúčiť do jedného a dať mu nové meno. Programátor tým vlastne vytvorí nový príkaz. Toto nám poskutujú procedúry (funkcie). Procedúra je vlastne taký malý program v programe. Takže až na malé zmeny má tú istú štruktúru.
Štruktúra:
PROCEDURE meno_procedúry(definícia vstupných premenných); CONST definovanie_konštánt_procedúry; TYPE definovanie_nových_typov_premenných; VAR definovanie_lokálnych_premenných_pre_procedúru; BEGIN { begin - začiatok procedúry } príkaz; .. END; { end - koniec procedúry } V definícii vstupných premenných napíšem s akými typmi premenných môžeme volať procedúru. Ako príklad nám poslúži procedúra ktorá zlúči príkazy GotoXY a Write nazvime je WriteXY. Vstupné parametre budú súradnice X,Y a text aký sa ma na tieto súradnice vypísať. Preto napíšem: procedure WriteXY(x,y:integer;s:string);
Ostatné je intuitívne jasné, preto prejdeme hneď k príkladu a napíšeme si program, ktorý bude nahradzovať sústavu príkazov GotoXY a Write jediným WriteXY.
Program Sucet:
Uses Crt,Dos; Var X,Y,Z:Integer; Procedure WriteXY(X,Y:Integer; S:String); Var SucXY:Integer; Begin SucXY:=X+Y; GotoXY(X,Y); Write(S); End; Begin { hlavne begin programu } ClrScr; WriteXY(10,4,'Ahoj ja som tvoje PC'); WriteXY(10,5,'Stlač kláves ak chceš pokracovať'); Readln; End. { hlavne end programu } Vysvetlenie funkcieNapísali sme si už jednoduchú procedúru, ale často sa stáva že potrebujeme prenášať údaje medzi procedúrou a programom. Ináč povedané aby nám procedúra vrátila neaké číslo. Môžeme preto definovať funkciu, ktorá má skoro rovnakú štruktúru ako procedúra s jedným rozdielom, že naviac definujeme akú premennú nám bude dávať. V tele funkcie sa názov funkcie správa ako premenná, takže môžeme do nej zapisovať výsledok jednoduchým priradením.
Štruktúra:
FUNCTION meno(definícia vstupných premenných):typ_výstupu; CONST definovanie_konštánt_funckie; TYPE definovanie_nových_typov_premenných; VAR definovanie_lokálnych_premenných_pre_funkciu; BEGIN { begin - začiatok funkcie } príkaz; .. meno:=výsledok; END; { end - koniec funkcie }
Program Mocnina;
Uses Crt,Dos; Var X,Vys:Integerl; Function Moc(X:Integer):Integer; Var Pom:Integer; Begin Pom:=(X+X)*2; Moc:=Pom; End; Begin ClrScr; X:=10; Vys:=Moc(X); End. Rozdiel medzi lokálnymi a globálnymi premennými.Ak si podrobne preštudujeme príklad s procedúrami všimneme si, že sú tam premenné X,Y definované dvakrát. Prvýkrát v hlavnej deklaračnej časti programu (hneď za USES) a druhýkrát v premenných, ktoré vstupujú do procedúry. Dôležitou otázkou je akú hodnotu bude mať premenná SucXY. Bude sčítavať X,Y ktoré sú nadefinované hneď za hlavným begin, alebo čísla ktorými volám procedúru. A tu je vlastne rozdiel medzi globálnou a lokálnou premennou, pretože v procedúre platia hodnoty 10,4 pri prvom WriteXY a 10,5 pri druhom. Premenné X=4, Y=8 budú platné pre zbytok programu. Ale Z bude viditeľné aj v procedúre WriteXY. Naopak premenná SucXY sa dá použiť len v nej. Takže ak mám definovanú globálnu premennú potom je viditeľná v celom programe, pokiaľ sa v niektorej časti nenachádza lokálna, ktorá má rovnaké meno. Napíšme si teraz definície. Globálna premenná: Je definovaná v hlavnom tele programu a je viditeľná v celom programe aj v procedúrach a funkciách. Lokálna premenná: Jej definíciu píšem v záhlaví procedúry (funkcie) a je viditeľná len v tomto module. Ak má rovnaký názov ako globálna je viditeľná len lokálna. Príklad:
Výhody a nevýhody lokálnych a globálnych premenných
Z tabuľky vyplýva, že pokiaľ programátor chce mať správny a prehľadný program mal by čo najčastejšie používať a definovať lokálne premenné. <<Predošlá | Obsah | Ďalšia>> |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||